Najlepšie vitamíny a doplnky pri vestibulárnej migréne
27/09/2025
Všetko čo potrebujete vedieť o PPPD
07/03/2026Najlepšie vitamíny a doplnky pri vestibulárnej migréne
27/09/2025Všetko čo potrebujete vedieť o PPPD
07/03/2026
Môj život s vestibulárnou migrénou.
Volám sa Simona a už niekoľko rokov žijem s vestibulárnou migrénou. Nie je to ľahká cesta, ale viete čo? Aj keď sa cítim vyčerpaná, vždy v sebe nájdem aspoň kúsok sily na to, aby som išla ďalej. Niekedy len malými krôčikmi, ale predsa.
Ako to všetko začalo
Keď sa nad tým teraz zamýšľam, prvé príznaky prišli už v roku 2015. Vtedy som ešte netušila, čo sa so mnou deje. Príznaky boli nejasné, nedali sa s ničím konkrétnym spojiť. Skončila som v nemocnici a lekári uvažovali o vážnejších diagnózach. Vystrašená? To je slabé slovo. No nič z toho sa našťastie nepotvrdilo.
V roku 2019 sa príznaky vrátili a tentoraz naplno. Začal sa kolotoč vyšetrení, nekonečné hľadanie odpovedí a čakanie. S tým prišla aj neistota a obavy.
Ako to vyzerá v praxi
Na začiatku mali moje záchvaty jasný priebeh, začali aurou a bolesťou hlavy. Trvali pár hodín, možno deň či dva. Vedela som, že keď sa zavriem do tmavej, tichej izby, užijem lieky a odpočiniem si, postupne to prejde. Druhý deň som síce bola unavená, akoby zo mňa niekto vysal všetku energiu, ale vedela som, že to skončí.
Teraz je to úplne inak.
Záchvaty prichádzajú z ničoho nič, bez varovania. A netrvajú hodiny. Trvajú týždne, niekedy mesiace. Nie je to niečo, čo príde, odíde a ja sa môžem vrátiť k bežnému životu. Je to stav, v ktorom žijem. Deň čo deň. Väčšinu času sa cítim, akoby ma niekto vytrhol z reality. Telo je tu, ale hlava akoby bola niekde inde. Všetko je rozmazané, nestabilné a nikdy neviem, či keď sa ráno zobudím, budem schopná normálne fungovať.
Stále sa s tým účím žiť. Keď sa necítim dobre, čo je väčšinu času, beriem to po častiach. Od jednej malej úlohy k druhej. Aj keby som niekedy veľmi chcela všetko zastaviť a len tak odpočívať, nemôžem. Život ide ďalej, musím sa o seba postarať a zvládnuť ten deň, aj keby to malo byť len po malých krôčikoch.
Čo mi pomáha
Naučila som sa vyhýbať spúšťačom. Kofeín? Nie. Alkohol? Nie. Málo spánku? Ani náhodou. Stres? No, ten sa nedá vždy odstrániť, ale aspoň sa ho snažím regulovať. Väčšinu času užívam lieky a snažím sa žiť v akejsi rovnováhe medzi tým, čo by som chcela robiť, a tým, čo moje telo dokáže.
Čo je na tom najťažšie
Najťažšie na tom je to to, že môj život už nie je taký, aký býval.
Bola som aktívna, spoločenská, milovala som cestovanie, šport a byť medzi ľuďmi. Teraz musím byť neustále opatrná, plánovať všetko dopredu, zvažovať každý krok. Spontánnosť? Tá mi chýba asi najviac.
Necestujem ani nešportujem tak, ako predtým. Veľa času netrávim medzi ľuďmi, pretože hlučné prostredie ma vyčerpáva. Náročné dni ma úplne vyhodia z koľají. Je to obrovská zmena, nie len v živote, ale aj v identite. Z niekoho, kto mal rád pohyb a spoločnosť, som sa stala niekým úplne iným. A s tým je ťažké sa vyrovnať.
Čo ma drží nad vodou
Napriek všetkému sa snažím myslieť pozitívne. Mám dni, keď to nejde, klamať vám nebudem. Ale snažím sa.
Som rada, že dokážem byť aspoť občas aktívna, stále sa vzdelávať, pracovať na sebe a mať ciele. A hlavne som vďačná za to, že môžem pomáhať iným. Či už cez tento blog, alebo tým, že sa podelím o svoje skúsenosti s niekým, kto to potrebuje.
Často sa cítim vyčerpaná a frustrovaná. Chýbajú mi tie dni, keď som mohla robiť všetko bez rozmýšľania, bez plánovania, bez strachu. Ale zároveň si uvedomujem niečo dôležité, v živote si málokedy vážime tie malé veci. Zdravie, pokoj, úplne obyčajné dni a to, keď všetko funguje tak, ako má.
A aj ja som to brala ako samozrejmosť, no teraz sa učím pristupovať k životu inak. A verím, že aj napriek všetkému dokážem z tejto skúsenosti vyťažiť niečo pozitívne.
Prečo o tom píšem
Chcem, aby ľudia pochopili, že aj keď je to ťažké, aj keď často nemáme energiu, nesmieme sa vzdať.
Musíme ísť ďalej, aj keby to bolo len krôčik po krôčiku. Vzdelávať sa, šíriť osvetu, pomáhať iným, ktorí to tiež potrebujú. A zachovať si aspoň kúsok toho, kým sme boli. Naučiť sa prispôsobiť novým podmienkam a nájsť v tom novú rovnováhu.